Bože chlapče, ty si blbučký ako teliatko. Trochu viacej sa už, študuj, zbieraj informácie. To si kde videl, balistickou raketou triafať nejaké bunkre. To sa robí bežne z lietadiel. Balistická raketa je na to, aby prekonala tisíce kilometrov (kontinenty) a nesie zvyčajne jadrové hlavice, kde na nejakých pár desiatok metrov nezáleží. Nalistická raketa neletí 98% dráhy v tej výške. Nemá prečo preletieť cieľ, pretože to je včetko prepočítané. Ty si myslíš, že to navrhuje a zmontuje Dežo? Predsa inžinieri vedia prepočítať pri daných podmienkach balistickú krivku (to je tá, po ktorej letí aj obyčajná náboj). Samotná nižšia rýchlosť neobmedzuje dolet a spotrebu paliva. Najväčšia spotreba je na vzostupnej krivke a preto stúpa tak vysoko, aby sa práve znížila spotreba paliva pri dlhom lete (prečo asi bežné dopravné lietadla stúpajú nad 10 km?). Čo sa táka zranitelnosti, to asi netreba komentovať. Ale predsa len. Ak letí z jedného kontinentu na druhý balistická raketa, tak to sa každý dozvie a je dosť času na prípravu a zničenie. Rýchlosť pritom nie je až taká dôležitá, keďže ju nenaháňaš, ale stačí len oproti vyslať raketu na znčenie, stačí, aby jej skrížila dráhu, čo nie je problém. Problém je skôr, že kým balistická raketa stúpa, tak stále nevieš, kam dopadne. A rozdiel pri dopade napríklad 1000 km už je sakra problém, lebo raketa na zničenie je síce sakra rýchla, ale už nemá taký dolet, takže je nutné vedieť aspoň približne kam dopadne a mať vybudovanú dostatočne hustú protiraketovú obranu. Čo sa týka vystrelenia z konkrétneho bodu a zásah pevného bodu, to je tiež relatívne. Existujú aj mobilné balistické strely. Ale štandardne sú umiestňované napevno v raketových silách. To ale neznamená, že to stačí vystreliť a ono to presne dopadne. Musí mať riadiaci počítač, lebo aj silnejší vietor môže odchýliť trajektóriu o desatiny, či stotiny stupňa a pri takom dlhom leto to už urobí sakra odchýlku pri dopade. Toto je dosť obšírna problematika. Ale tie tvoje výplody sú fakt nezmysly.
